Neodstrkujme seniorov!

človečenstvo! Mladí ľudia prijímajú zmeny rýchlejšie, naučia sa v nich a s nimi fungovať, prispôsobiť sa. Ale čo naši seniori, ktorí boli hodení do neznáma, izolovaní a nedostali návod, ako ďalej? Predsa len, človek v určitom životnom období a v staršom veku má rád to, čo dôverne pozná. A toto odrazu zmizlo, nezostali žiadne istoty, v ktoré možno veriť, a predovšetkým na koho sa obrátiť. Aj keď zúrila pandémia, a museli sa dodržiavať zákazy a nariadenia, myslím si, že v našej MČ Rusovce veľmi chýbala adresná pomoc a služba pre seniorov. Vedomie, že v tom nie sú sami. Mnohí z nich nemajú nablízku rodinu, sú imobilní, nezorientovaní vo svete technológií a internetu, zostali už úplne sami, odkázaní na našu pomoc. Preto sa do budúcna poučme, zamyslime sa a neopakujme tieto chyby, nezatvárajme oči pred problémami druhých, slabších, len preto, že to pre nás v tej chvíli nie je pohodlné, nemáme čas, sú to úplne cudzí ľudia… Nikdy totiž nevieme, kedy sa môžeme ocitnúť na ich mieste a budeme nesmierne vďační za obyčajný úsmev, teplú polievku či deku. Na záver si pomôžem slovami niekoho múdrejšieho: Keď sa ťa tvoji rodičia, starí rodičia alebo aj úplne cudzí ľudia stokrát opýtajú na tú istú vec, stokrát im odpovedz. Aj oni tebe totiž jedno, a to isté slovo opakovali stokrát, keď si bol malý a učil si sa rozprávať…