Z jednej strany detské ihrisko, z druhej smetisko?!

Zíde z očí, zíde z mysle?! Zdá sa, že to dokonale platí na hornom konci Rusoviec pri protihlukovej stene, ktorú si mnohí obyvatelia priľahlých ulíc pomýlili so smetiskom. A nielen protihlukovú stenu, ale aj tzv. malú hrádzu, ktorá smeruje až do lesíka a potom na jazerá.

Keďže tu bývam od narodenia, práve tu chodievam denne na prechádzky so psom alebo bicyklom smerujem do lesa. Ešte pred pár rokmi mala táto časť úplne inú tvár. Nikým a ničím nerušená príroda, pasúce sa srnky, pestované polia, po ktorých sa preháňajú zajace… Čas však mení veľa a dnes je tu nová výstavba tak, ako aj v iných častiach hlavného mesta. Pribudli domy, noví susedia, veľa áut a veľa veľa veľa smetia. Len tak voľne pohodeného na malej hrádzi, v lesíku, pri koľajniciach, protihlukovej stene, z ktorej z druhej strany je detské ihrisko. Áno, hrajú sa tu naše/vaše deti. Aký príklad im dávame?

Že keď si upravíme chodník na našom dokonalom dvore, stavebný materiál poputuje ku koľajniciam? Alebo keď každú sobotu pokosíme trávnik, vysypeme to do kríkov na hrádzi? Veď to nie je moje, zhnije to a je mi to jedno, môj ohradený dvor je krásny?! Áno, presne taký príklad. Zamyslite sa! Keby sme to takto robili všetci, o chvíľu máme pod oknami tony pneumatík, páchnucu hnijúcu trávu, porozbíjané sklo, stavebný materiál… Haló, sme ľudia. Len kúsok od protihlukovej steny je stojisko kontajnerov (na začiatku Kovácsovej ulice), ktoré pravidelne vysýpajú, OLO dáva obyvateľom k dispozícii hnedý kontajner určený práve na kompost a mestská časť Rusovce má aj zberný dvor! A áno, aj po svojich štvornohých miláčikoch treba zbierať exkrementy. Miestny podnik RUSEKO pravidelne dopĺňa sáčky pri smetných košoch, práve na to určené. Žijeme práve tu a teraz, ale myslime aj na naše deti, vnúčatá, pravnúčatá, naše budúce generácie. Čo im zanecháme? Nebuďme egoisti a správajme sa k sebe navzájom aj k životnému prostrediu s láskou.