Keď včielky priletia do školy

Zavčas rána bzučia včielky, že navštívia každý kvet. Nabzučia sa veru veľa, kým vyrobia sladký med.

Ako to vyzerá v úli, ako rozpoznať jednotlivých členov včelieho spoločenstva a mnohé iné zaujímavosti zo života včiel, sa chceli dozvedieť druháci z našej Základnej školy v Rusovciach nielen z učebníc na hodinách prvouky. A tak sme s radosťou spolu s Radom Jenčíkom prijali pozvanie pani učiteliek a v jedno slnečné aprílové predpoludnie sme navštívili žiakov aj s našimi včelami.
V rámci prednášky v triede si žiaci zopakovali mnohé poznatky o živote včiel a ich užitočnosti a dôležitosti, milo nás prekvapili svojimi vedomosťami, ale aj zvedavými otázkami a úprimným záujmom. Hovorí sa, že raz vidieť je lepšie ako stokrát počuť. My sme pre žiakov pripravili program, pri ktorom mohli všetkými zmyslami vnímať a nasávať nové vedomosti a zážitky. Na vlastné oči mohli vidieť, z akých častí sa skladá úľ. Priniesli sme so sebou aj prenosný pozorovací úľ, kde mali žiaci možnosť cez sklo vidieť, ako včielky žijú a pracujú. Ich húževnatosť a usilovnosť bolo samozrejme nielen vidieť, ale aj počuť. Našim cieľom bolo priblížiť deťom aj prácu včelára, a tak mali možnosť vyskúšať si “na vlastnej koži” oblečenie včelára s neodmysliteľným klobúkom so sieťkou proti uštipnutiu a vidieť – ale najmä noštekom cítiť levanduľovú vôňu jedného z najdôležitejších pracovných nástrojov včelára, ktorým je dymák, slúžiaci na upokojenie včiel. A aké by to bolo zážitkové učenie, keby sme nezapojili aj posledný zo zmyslov – chuť? Sladkou bodkou na záver bola ochutnávka medu, ktorý deti vyberali priamo z medového plástu.
Priniesť včielky do školy, bližšie k deťom, bolo aj pre nás novou a obohacujúcou skúsenosťou. Medzi deťmi a v bzukote zvedavých detských otázok sme sa aj my cítili ako v úli.