Vráťme sa k mimoriadnemu rokovaniu

V minulom čísle Rusovčana som písal o úspešnom mimoriadnom rokovaní miestneho zastupiteľstva, počas ktoré- ho sa nám podarilo schváliť prostriedky z rozpočtu na prepravu detí z MŠ a ZŠ. Tie slúžili na ich prepravu počas plaveckých výcvikov. Zároveň sa mali obstarať nové kotolne bez vynaloženia prostriedkov z rozpočtu našej mestskej časti.

Bohužiaľ, pri kotolniach sme sa neskôr dozvedeli, že pani starostka toto uznesenie nepodpísala. Vraj je pre obec nevý- hodné, hoci za uznesenie hlasovali aj jej blízki poslanci. Nie je mi jasné, ako môže byť projekt nevýhodný, keď nás nemal stáť ani euro. Prečo sme neskúsili aspoň rokovať a rozbehnúť tento proces, vďaka čomu by sme presne vedeli, či je riešenie skutočne nevýhodné, alebo nie. Mohli sme mať konkrétny návrh solárnych panelov kúrenia neelektrickou energiou a v lete mohla byť získaná energia distribuovaná do školy či na miestny úrad. Respektíve by sa odkladala na zimu.

Nepodpisovanie uznesení sa za posledné štyri roky u nás v Rusovciach dosť rozmohlo. Je to škoda, pretože zastupiteľstvo sa na niečom dohodne a starostka následne aktivity stopne bez konzultácie s poslancami. V minulosti sme neboli zvyknutí na selektovanie uznesení zastupiteľstva. Asi by bolo do budúcna fér určiť si jasné pravidlá v tom, že si starosta/tka bude musieť dôsledne odôvodniť svoje rozhodnutia o nepodpísaní uznesení. Tak, aby si toto rozhodnutie násle ne mohli prečítať občania i poslanci a nech si každý Rusovčan vie na vec urobiť názor. V súčasnosti sa to totiž nedeje. O nepodpísaní uznesenia sa zakaždým dozvieme z internetu a bez riadneho odôvodnenia. Jednoducho, pani starostka si vyberie, ktoré uznesenia zastupiteľstva bude plniť a ktoré nie.